Dnes som sa prebudila do upršaného chladného nedeľného rána…
… mysľou mi prebleslo, že je to nedeľa ako stvorená na leňošenie, keďže vybrať bicykel
(druhá najobľúbenejšia nedeľná aktivita) by bolo dnes až príliš akčné.
V skvelej náladičke som sa zbehla do kychyni napiť vody a vhupla som so skvelým pocitom
do vyhriatej postielky (milujem ten pocit teplej perinky, vône snov a útočisko, ktoré posteľ ponúka… je to taký malý zámok, kde sa môžme
ukryť a nerozmýšľať o realite, povinnostiach, problémoch…)
Rozhodla som sa snívať…ako len dlho budem chcieť… 🙂
… snívala som v polo spánku, v polo bdení…
… snívala som o mojom ďalšom skvelom živote.. o mojom ideálnom patnerovi a vysnívanej práci,
o krásnych malých drobčekoch, ktorí okolo nás behajú a sú plný energie, detskej nevinnosti a lásky..
… o výletoch a zaujímavých miestach..
…… zaspala som a keď som sa prebudila bolo poludnie.
V to poludnie som si uvedomila aká som šťastná, keď si uvedomujem tieto pocity, pocity bezpečnosti,
radosti z oddychu a vôbec z možnosti oddýchnuť si, mať čas na sny, ako keby sa mi zastavil čas
a ja som dostala priestor na kreativitu, túžby, priania…
Ďakujem za tento krásny moment uvedomenia si môjho bytia, som vďačná za všetky pocity čo sa vo mne
vytvárajú, nech už sú akékoľvek… zlé sa snažím potláčať a pozitívne dávam na povrch… veď vždy máme dve možnosti..
… a ja som sa dnes ráno rozhodla výdatne si oddýchnuť vo víre snov 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty